Priamorožec arabský, národné zviera Ománu
Antilopa menom priamorožec arabský je druhom žijúcim vo viacerých krajinách Arabského polostrova, ktorého existencia je vo voľnej prírode ohrozená. V Ománe sa kedysi vyskytoval v hojnom počte a neskôr vznikali viaceré inštitúcie, ktoré priamorožca chránili. Netrvalo dlho a priamorožec arabský sa stal jedným zo symbolov Ománu a národným zvieraťom sultanátu.
Hlavné rysy priamorožca a jeho charakter
Priamorožec je antilopou menšieho vzrastu a je pre neho typické biele sfarbenie tela s výnimkou tmavých končatín, hrude a dvoch dlhých vzpriamených rohov, ktoré zdobia hlavy príslušníkov oboch pohlaví. Pohybuje sa v stádach zložených z viacerých samcov aj samíc a tieto stáda sa pohybujú za dažďom, ktorý dokážu vycítiť, aby sa tak dostali k svojej bylinnej potrave, z ktorej získavajú často aj vlahu. Ak majú k dispozícii dostatok vhodnej potravy, dokážu prežiť aj niekoľko mesiacov bez priameho prístupu k vode.
Priamorožec je odolným zvieraťom, ktoré sa dokáže rýchlo pohybovať a prebehnúť aj dlhé vzdialenosti bez toho, že by sa príliš unavil. Dobre sa prispôsobil suchému a teplému podnebiu, v ktorom žije, ak však má možnosť, rád si odpočinie v tieni stromov. Za adekvátnych podmienok sa môže priamorožec dožiť aj veku 20 rokov.
Pokles počtu jedincov v prírode
V minulosti bol rozšírený na väčšine územia Stredného Východu, stal sa však obeťou agresívnych poľovačiek, kedy ropní magnáti a bohatí poľovníci z cudziny priamorožcov prenasledovali s džípami, puškami či dokonca lietadlami. Okrem nich priamorožce lovili aj bežní Ománčania žijúci v kmeňoch, ktorí chceli získať ich mäso, kožu a rohy. V prírode má pritom okrem človeka priamorožec už len jediného prirodzeného nepriateľa a tým je vlk.
Vyslúžil si tak zápis do Červenej knihy ohrozených druhov a v roku 2011 sa stal vôbec prvým zvieraťom, ktorého populácia opäť poklesla natoľko, že sa dostal znovu do kategórie ohrozených zvierat. Odhaduje sa, že v prírode dnes žije asi tisícka priamorožcov, zatiaľčo niekoľko tisíc jedincov žije v zoologických záhradách po celom svete. Okrem Ománu ich možno zazrieť aj v Saudskej Arábii, Izraeli, Spojených arabských emirátoch a Jordánsku.
Priamorožec arabský v Ománe
V 20.storočí sa všetky voľne žijúce priamorožce v Ománe vylovili a až v roku 1982 sa podarilo úspešne niekoľko jedincov opäť priučiť životu v prírode. Čoskoro vzniklo v strednej časti Ománu a pri pobrežných horách Útočisko priamorožca arabského. Aby existenciu tohto zvieraťa podporilo aj medzinárodné spoločenstvo, bolo toto miesto zapísané do Zoznamu svetového dedičstva ľudstva UNESCO. Podľa meraní v roku 1996 sa tunajšia populácia priamorožcov zvýšila na 450 kusov. Nežijú tu ale len priamorožce, rezervácia je tiež domovom iných dôležitých druhov, ako je napríklad mediar svetlochrbtý, kozorožec núbijský, vlk arabský alebo rys karakal.
V roku 2007 však bohužiaľ tunajšia populácia priamorožcov opäť klesla na počet 65 jedincov. Ománska vláda navyše obmedzila pôvodnú rozlohu útočiska len na 10%, aby bolo možné na zvyšku teritória ťažiť ropu. Tieto dva fakty viedli k tomu, že v uvedenom roku bolo Útočisko priamorožca arabského v Ománe ako vôbec prvé miesto v dejinách vyškrtnuté zo Zoznamu UNESCO. V posledných rokoch tu priamorožce s výnimkou niekoľkých párov takmer už nenájdete.
Fotografia: © BigStockPhoto.com
